Knižní tip s ukázkou: Jednohudby 1 (Peter Šrank)

Dnešním knižním tipem s ukázkou je sbírka glos Jednohubky 1 původem slovenského písničkáře, textaře a spisovatele Petera Šranka. Jeho sbírka obsahuje téměř dvě stě rozhlasových glos, předčítaných v rádiu Regina RTVS v letech 2013 až 2017, ve kterých se vyskytují jak humor, podobenství a hraní se slovy, tak originální myšlenky a svěží jazyk. 

Jednohubky 1 však nejsou Šrankovou prvotinou. Na svém spisovatelském kontě má již román Múzofil, který vypráví o mladém slovenském nadějném spisovateli, který má malý problém – mísí se mu reálné ženy s jeho múzami. 

Knihu Jednohubky 1 si můžete zakoupit přímo prostřednictvím autora (e-mailovou adresu naleznete na spisovatelově webu kefoweb.sk ) nebo na e-shopu vydavatelství FAMA art.

Ukázka z knihy Jednohubky 1

     O alternatívnych použitiach

     Včera som išiel bežkovať až tesne pred zotmením, preto som si zobral čelovku. No keď v zime dýcham a mám ju na čele, osvetľuje mi paru vychádzajúcu z úst a vyzerá to ako jazda v hmle. Šoféri vedia, aké je riešenie tohto problému. Hmlu treba podsvietiť. Preto nosím v zime čelovku v režime predná hmlovka, teda na krku, takže sa z nej vlastne stáva krkovka. Výhodou zimnej krkovky je krásne čistý rozhľad. Nevýhody sú dve. Neotáča sa smerom, ktorým sa otáča hlava, a nedrží polohu. To však pri pokojnom bežkovaní nie sú problémy.
Bola už úplná tma, krkovka spoľahlivo osvetľovala bielu stopu predo mnou. Na záver ma čakal krátky zjazdík, navyše v zákrute. Krásne sa mi to rozbehlo, telo udržiavajúce rovnováhu začalo vykonávať pre bežkárov typické padúcnicové pohyby. S ním aj čelovka. Osvetľovala všetko iné, len nie stopu predo mnou, čo ma nútilo udržiavať rovnováhu ešte padúcnicovejšími pohybmi. Zrazu tma, lebo svietenie na nočnú oblohu nemá veľký orientačný účinok. Nič som nevidel, musel som prepnúť na autopilota. Pristátie bolo tvrdé. V pokojnom režime krkovka obnovila svoju spoľahlivú funkčnosť a osvietila trnkové kríky, v ktorých som skončil.
     Toto je názorný príklad rizika skrytého v alternatívnych použitiach. Ich vymýšľanie nám naozaj ide, v tom sme dobrí. Napríklad stoličky určené na sedenie alternatívne použijeme ako súčasť akrobatického náradia na vešanie záclon. Alebo motorovú pílu určenú do dvoch rúk alternatívne pripevníme, čím sa nám ruky uvoľnia, niekedy až veľmi. Alebo starú dušu určenú na výplň pneumatiky traktora alternatívne použijeme ako športové náradie adrenalínového bobovania. Takýchto príkladov je nekonečné množstvo, sú ich plné internety a naše vynachádzavé hlavy. Lákajú nás svojimi alternatívnymi výhodami.
     No nevýhodou alternatívnych použití je, že sú alternatívy, v ktorých sú nepoužiteľné.

     O automatoch

     Vždy, keď sa postavím pred nejaký predajný automat a chcem využiť jeho služby, zmocní sa ma jemné gamblerské vzrušenie. Po skúsenostiach s nimi som nadobudol presvedčenie, že všetky majú spoločného predka – hrací automat. Určite zdedili aspoň kúsok jeho genetického kódu. Lebo aj ten s najnevinnejším účelom, napríklad na kávu, na cestovné lístky alebo na mlieko, so mnou hrá hru. Postavím sa predeň, on si ma poobzerá a začne odhadovať, či som nervák, flegmatik alebo humorista. Ozvú sa v ňom prastaré
pudy blikajúceho jednorukého zlodeja, niekde vo vnútri sa jemne usmeje, a ide na to.
     Má veľa možností, ako mi z nákupu urobiť lotériu a zabrnkať na nervy. Môže odmietať jednu mincu za druhou, lebo sa mu nezdajú dosť chutné. Môže odmietať nové verzie bankoviek, lebo má trávenie nastavené len na staré, ktoré už ale skoro v obehu nie sú. Môže zle narátať peniaze, ktoré do neho hádžem a stále pýtať ešte. Tá špirála, ktorou tovar vytláča von, môže zastať tesne pred tým, ako ho vypustí. Ak tovar vypustí, môže ho zaseknúť pri padaní. Môže mi odmietnuť vydať drobné alebo mi môže vydať zle. Môže zabudnúť zastaviť vypúšťanú kávu či mlieko, môže zhodiť jogurt tak, že sa mu prepichne viečko a vytečie. Môže mi vydať lístok bez potlače. On to všetko môže. Ja nemôžem nič, len dúfať, že budem mať hráčske šťastie. Niet sa komu sťažovať, niet to ako dokázať.
     Predajné automaty sú nultá verzia budúcej umelej inteligencie. Určite jej odovzdajú časť svojho genetického kódu. Hádajte, ktorú. Áno, tú hráčsku, škodoradostnú a svojhlavú. Máme sa na čo tešiť. Lebo je rozdiel, či sa so mnou zahráva automat na kávu alebo samojazdiace auto.